Prechádzala som okolo stánku s oblečením a opovrhovane skrivila pery nad potrhaným nápisom nalepeným na figuríne. Najlepšia cena roka. Tak to určite! Na internete som videla krajšie a kvalitnejšie veci za lacnejší peniaz. Celé toto hracie pole nebolo nič viac len naťahovačka o najkvalitnejšie vymytie mozgu.
Odrazu sa môj pohľad zastavil na zvláštnej budove. Ľudia si to veľmi nevšímali. Väčšina to len obišla ani sa nad tým nepozastavujúc. Bol to starý drevený na zeleno natretý obchodík. Farba sa už na viacerých miestach ošúchala a vybledla. Názov visel nakrivo, akoby nebolo nikoho, kto by tú úbohú ceduľu zobral a zavesil tak, ako sa patrilo. Pristúpila som k nej a sfúkla prach. Obchod snov. Zamračila som sa. Kto za idiota by si dal toto napísať ako meno obchodu? Niet divu, že mu tam nikto nechodí! Avšak niečo na tom bolo predsa len zvláštne. Namrzene som pozrela na displej mobilu. Práve mi začala hrať ďalšia ťahavá pesnička. Bola už tretia v poradí!
Namrzene som si vybrala slúchadlá z uší, schovala ich do vrecka a opatrne zaklopala. Možno to už ani nebolo otvorené. Preto sa nad tým nikto nepozastavoval, rozmýšľala som v duchu. Nikto sa neozýval. Avšak cez špinavé sklenené okienko vo vchodových dverách som zahliadla odlesk svetla. Zamračila som sa. Po chrbte mi náhle prešli zimomriavky. Poobzerala som sa naokolo. Ani sama som nevedela, čo som hľadala. Podporu? Alebo naopak niekoho, kto by len krútil hlavou nad mojím činom? Váhavo som stlačila zaprášenú rokmi ošúchanú kľučku. Dvere sa prekvapivo ľahko s hlasným vŕzganím otvorili. Nakukla som dovnútra. Všade bol prach a pavučiny.
„Halo?“ zvolala som čo najhlasnejšie.
Ešte to by mi chýbalo, aby ma obvinili za vlámanie!
„Len poď ďalej! Som tu vzadu!“ ozval sa nečakane prívetivý hlas. Naposledy som sa pozrela za seba a kráčala za hlasom. Prechádzala som okolo políc s tým najrozličnejším tovarom. Tak toto by som si teda cez internet nekúpila. Musela som si priznať, keď som videla scvrknutú morskú pannu, ako plávala v nádobke nie o niečo väčšej ako nádoba na zaváraniny. Vtom zastala a usmiala sa. Prisahala by som, že som cez sklo počula jej zvonivý smiech. Takýchto nádobiek tam boli tisíce. Žasla som nad tými všetkými počítačovými efektmi, ktoré predajca musel použiť. Možno preto nevenoval takú pozornosť svojmu obchodu, hoci by to mal byť základ. V jednej bola uväznená búrka. V inej zasa loďka plná pirátov plaviaca sa na mori. Boli tam oblaky, a dokonca aj skákajúce ovečky! Presne tie, ktoré sa počítali, keď človek nevedel zaspať! Rozosmialo ma to. V tomto obchode bude snáď všetko!
Bola som zvedavá na človeka za pokladňou. Nečudovala by som sa, keby mal na hlave Santovu čiapku a predstieral, že nosí deťom darčeky. Avšak na moje prekvapenie to bol iba obyčajný pán. Počkať! Nie pán. Chlapec. Opravila som sa v duchu.
Comments