Staré hroby sa tiahli po celej dĺžke do kopca a končili sa až pri hustom lese. Sem-tam bolo vidieť nejaké staré vence a kvety, ktoré tvrdohlavo odolávali krutému času. Nápisy na náhrobných kameňoch boli poväčšine nečitateľné, zmyté častými dažďami, ktoré sa na nich podpísali vlastnými symbolmi. Náhle zastal. Pri jednom hrobe kľačalo malé dievčatko. Plakalo. V tom momente sa mu uľavilo. Ani len netušil, že sa dokázal tak veľmi o niekoho báť. To dievča v ňom vzbudzovalo doposiaľ neprebádané pocity.
Potichu k nej pristúpil a chlácholivo, aspoň v to dúfal, jej položil ruku na plece. Láska sa naňho však odmietala pozrieť. Mlčal. Vedel, aké to bolo, keď ľudia plakali. Neraz vídaval ich smútkom pretiahnuté tváre na pohreboch. Videl ich tisícky! Možno aj to ho po čase otupilo. No tiež vedel, že najlepším liekom na zármutok bol čas. Ten vraj všetko zahojí. Bolestivé spomienky nakoniec vyblednú. Miesto toho ostane iba prázdne miesto, ktoré nikdy nebude zaplnené. Aspoň tak to tvrdila El, no nikdy ju úplne nepochopil.
„Vedel si, že toto dievča prežilo tú najčistejšiu lásku, akú len mohlo?“ opýtala sa znenazdajky a pozrela naňho uslzenými očami. Zahľadel sa na náhrobný kameň a prečítal si jej meno. V mysli sa mu vynoril ten nešťastný príbeh. Poznal ho, samozrejme, veľmi dobre. Rovnako ako všetky ostatné. Zmätene sa pozrel na Lásku. Čo ona o tom vie? Prečo tu narieka pri jej hrobe? Nikdy sa predsa nezaujímala o smrť ostatných. Tak prečo teraz?
„Avšak raz, keď šla aj so svojím priateľom na motorke, dostali šmyk. On prežil, no ona zomrela. V deň pohrebu jej rodičia srdcervúco plakali. Aj ten chlapec nariekal, pretože to považoval za svoju vinu. A vyčíta si to dodnes. Možno aj to bol dôvod, prečo sem nikdy nezavítal. Nemal odvahu čeliť svojím vlastným bolestným spomienkam. Totižto tam niekde vnútri má stále krvácajúcu ranu, ktorá sa nikdy úplne nezahojí. A to všetko kvôli mne. Láske, ktorá sa nikdy nenaplnila,“ dokončila El a zahľadela sa mu rovno do očí. Mlčal. Vedel, že to nebolo všetko, čo chcela povedať.
„Nie si jediný, kto si myslí, že jeho poslanie je zároveň aj prekliatím. To ja som ich dvoch dala dokopy. Ja môžem za všetko nešťastie, ktoré sa im stalo. No tak to raz jednoducho v živote chodí. Láska nie je iba o šťastí a nekonečnom poblázneniu. Je v tom aj schopnosť odpúšťať druhým chyby. Sú za tým celé preplakané noci. Bolesť. Utrpenie pri odlúčení. Pri tom pomyslení, že sa už nikdy neuvidia, že nemôžu, pretože ten druhý je už dávno po smrti, sa trhá nevinné srdce na márne kúsky. Je to odolanie ísť do tých neprebádaných hlbín a naveky sa ponoriť spolu so svojou večnou láskou. Miesto toho pokračovať ďalej, žiť a predstavovať si žiť tak, akoby teraz stál ten druhý povedľa, akoby v skutočnosti nikdy neodišiel. Predstavovať si, že je stále tam s ním, v jeho srdci. To je skutočná sila lásky.“ Pozrela sa naňho.
„Láska nemôže existovať bez smrti. Na to je príliš jedinečná a krehká. Každá musí mať raz svoj koniec. Ale ani smrť nemôže existovať sama. Aký by potom mala zmysel?“ opýtala sa ho.
Smrť sa zamyslel. El trpezlivo vyčkávala na odpoveď. Jemný teplý vánok jej rozstrapatil zlaté vlásky, ktoré sa na slnku žiarivo leskli. Zapozeral sa jej do očí. Boli také vážne. Lenže sa mýli. Smrť nie je len o láske. Je to aj o nenávisti, pomste, náhode... Alebo? Lepšie sa nad tým zamyslel. Čo by sa stalo, keby neexistovala láska? Ľudia by si iba závideli. Svet by sa zmenil na kruté miesto plné vrážd. Ešte raz sa na ňu pozrel. Alebo nie?
„Neviem,“ odvetil nakoniec.
El sa naňho zahľadela modrookým pohľadom. Očami múdrej ženy, ktorou tak veľmi chcel, aby sa raz stala. A pri tom si ani neuvedomil, že už ňou dávno bola. Mal pred sebou dievčatko, ktoré prežilo celé tisícročia, zažilo všelijaké strasti s láskou a aj napriek tomu verilo ľuďom a dobru v nich. Ľuďom, ktorých život závisel od náhody. Jedného dňa stáli tu, druhý zasa boli iba popol rozsypaný na pláni.
„Keď nájdeš odpoveď, povieš mi to?“ opýtala sa zasa tým svojím nevinným hláskom. Opäť mu pripomínalo to malé dievčatko lízajúce zmrzlinu v parku. Nevinné. Smrť sa usmial a pritiahol si ju bližšie.
Comments