„Ahoj, je tu voľné?“ opýtal sa muž dievčatka sediaceho na lavičke. Dievčatko prikývlo. Muž si spokojne sadol vedľa nej a poutieral si pot z čela, ktoré ani klobúk neuchránil pred horúčavou. „To je dnes ale počasie, nemám pravdu? A ty tu vlastne čo robíš?“ opýtal sa jej znenazdajky. Dievčatko sa naňho pozrelo a prosto odvetilo: „Čakám na kamarátku.“ Muž chápavo prikývol. Okolo očí sa mu už začali tvoriť vrásky. Spod klobúka mu vytŕčalo zopár sivých vlasov, no inak nijako na ňom nebolo vidieť, že už má nejaké tie roky za sebou. Vyžaroval z neho pokoj a vážnosť.
„Vy ste odkiaľ?“ opýtalo sa ho dievča. Postaršieho pána tá otázka mierne zaskočila. Poškrabal sa po vlasoch. „Odkiaľ som? Nuž... Akoby som ti to len vysvetlil? V prvom rade je to ďaleko odtiaľto. A pochybujem, že také malé dievčatko ako ty bude poznať to mesto. Mimochodom, koľko máš rokov?“ prerušil svoj výklad zvedavý na odpoveď. „Desať,“ odvetilo s úsmevom húpajúc nohami hore-dole. Postarší pán sa jej zadíval do tváre. „A...Mohol by som ti položiť takú... Netradičnú otázku?“ Dievčatko sa naňho zamračene pozrelo. „Čo je to tá netradičná otázka?“ Muž sa na ňu usmial a pošúchal sa po brade. „Nuž, to je otázka, ktorá sa bežne nedáva pri stretnutí.“ „Aha, a čo je to za otázku?“ Muž sa k nej naklonil a začal: „Predstavme si, žeby existovala nejaká skrinka alebo krabička, v ktorej by boli ukryté všetky tajomstvá.“ Dievčatko sa zamračilo. „Aká krabička? Ešte som o takej nepočula! Ako vyzerá?“ Muž sa zasmial. „Taká krabička neexistuje. Len... Predstavme si, že to je, aj keď to nie je skutočné.“
Dievčatko sa naňho zmätene pozrelo. Muž chvíľu premýšľal, akoby jej to vysvetlil a odrazu dostal nápad. Chvíľu sa prehrabával po všemožných vreckách svojho čierneho saka až nakoniec odtiaľ vydoloval malú obyčajnú krabičku z dreva. Podal ju dievčatku a povedal: „Tak! Môžeš si ju aj nechať, keď chceš. A teraz si predstavme, že v tej krabičke sú uväznené všetky tajomstvá. Je tam všetko, kto ti čo kedy zamlčal či zamlčí. Tu sa môžeš dozvedieť, čo ti rodičia kúpili na Vianoce, či ktorú farbičku si požičala spolužiačka a nevrátila ti ju. Všetko z toho a ešte omnoho viac by si sa dozvedela v tej krabičke.“ Pozrel na ňu priamym pohľadom. „A teraz ide na rad moja otázka pre teba. Otvorila by si ju? Alebo by si ju nechala tak so všetkými tajomstvami?“